Personálny lízing s Ľubomírom Drangom

HN hovoria s konateľom personálnej agentúry InfoWork, Ľubomírom Drangom

Čo rieši človeku dočasné zamestnávanie

Od 1. februára 2004 nadobudol účinnosť zákon o službách zamestnanosti, ktorý okrem iného upravuje činnosť agentúr dočasného zamestnávania. Pracovníci personálnych agentúr tvrdia, že personálny lízing pomôže rozhýbať slovenský trh zamestnanosti.

Bratislava (Viera Kubincová)

Rozdiel medzi personálnym lízingom a dočasným zamestnávaním

Vaša personálna agentúra medzi prvými zaviedla na Slovensku pojem personálny lízing. Teraz tu máme agentúry dočasného zamestnávania. Je nejaký rozdiel medzi personálnym lízingom a dočasným zamestnávaním?

Pojem personálny lízing sme zaviedli ako prví už pred viac než desiatimi rokmi. Zamestnávatelia dovtedy nepoznali takýto spôsob zamestnávania a bolo potrebné ho nejako nazvať. Ide o operatívny lízing, požičiavanie pracovníka zamestnávateľskej spoločnosti na určitý čas. Vo svete sa používa anglický názov „temporary help“. My sme použili názov personálny lízing. Neskoršie sa hľadali ďalšie vhodné slová, ako tento proces nazvať. Dočasné zamestnanie je v podstate to isté. Stále ešte nie je jasné, ktorý výraz bude lepší. My sme to vyriešili tak, že vo vzťahu k zahraničným spoločnostiam používame „temporary help“ (dočasná pomoc) a pre našich zamestnávateľov budeme používať označenie „dočasné požičanie pracovníka.“

Podľa niektorých odborníkov personálny lízing znamená, že zamestnávateľ môže po určitom čase zamestnať pracovníka priamo u seba a agentúre zaplatí jednorazový poplatok za jeho vyhľadanie. Dočasné zamestnávanie nepredpokladá, že by pracovník prešiel na trvalý pracovný pomer.

V zahraničí je to oddelené a zákon hovorí o tom, že firma, ktorá dočasne požičia pracovníka, nemôže aj sprostredkovať prácu. Dočasné zamestnanie a požičiavanie je vo svete dosť komplikované a v každej krajine je trochu inak legislatívne upravené. Platná legislatíva vychádza z histórie, keď boli takéto spoločnosti z rôznych dôvodov regulované. Firma, ktorá zamestnanca požičiavala, ho nesmela tej spoločnosti aj predať. Podľa prieskumu, ktorý sme robili na Slovensku, človek, ktorý je dočasne požičaný nejakému zamestnávateľovi, očakáva, že po preukázaní svojich odborných kvalít dostane od zamestnávateľa ponuku do trvalého pracovného pomeru. História práce v zahraničí je však odlišná. Tam zamestnanci, ktorí sú požičaní, neočakávajú, že dostanú trvalé pracovné miesto. Vedia, že získať trvalú prácu nie je také ľahké. Dostať trvalé miesto, tzv. permanent job, je oveľa náročnejšie a pre zamestnávateľa zaväzujúcejšie ako si potrebného pracovníka dočasne požičať. Nakoniec, aj platná legislatíva v tejto oblasti, to, že zamestnávateľ platí odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a pod., spôsobuje, že sa zamestnávatelia snažia využiť všetky možnosti na zníženie nákladov. A dočasné prenajímanie pracovníkov je pre zamestnávateľa fantastický nástroj ako to dosiahnuť bez straty zákazky pre svoju firmu.

Hovorme však o ľuďoch, ktorí budú túto službu využívať. Čo prinesie im?

Aj u nás, podobne ako v zahraničí, sa pre čoraz väčší počet ľudí stáva toto krátkodobé zamestnanie čoraz zaujímavejšie. Ľudia majú svoje osobné plány, chcú, napríklad, vycestovať do zahraničia, čaká ich stáž, chcú sa presťahovať alebo vyriešiť si iné osobné problémy. Sú v tzv. čakacej lehote a nechcú sa viazať natrvalo. Chcú sa zamestnať len na niekoľko mesiacov, získať prax a skúsenosti, zarobiť si nejaké peniaze... Dôvody sú rôzne. A práve možnosť dočasného zamestnania im vyhovuje.

Čo však druhá skupina potenciálnych záujemcov – nezamestnaní. Tí sa snažia nájsť si v prvom rade trvalé zamestnanie

Nezamestnaný človek sa musí aktivizovať vo všetkých smeroch. Nie je to tak, že stačí prísť do agentúry a už tam naňho práca čaká. Dočasné zamestnanie by mu len malo pomôcť preklenúť určité obdobie, keď je z akýchkoľvek dôvodov nezamestnaný.

Po uplynutí času, na ktorý bol pracovník požičaný, sa stáva opäť nezamestnaným. Čo by ho teda malo motivovať, aby prijal dočasnú prácu?

Pre mnohých je traumatizujúce, že pracovali a teraz sú znovu nezamestnaní. Tu si však treba uvedomiť, že ich situácia nie je rovnaká. Za ten čas im môže buď agentúra nájsť vhodné trvalé miesto alebo sa im naskytne iná príležitosť. Navyše, zarobili peniaze, a rozšírili tak svoje možnosti pri hľadaní zamestnania. Jednoznačne sú vo výhodnejšej pozícii ako predtým.

Na verejnosti sa však objavili obavy zo zneužitia tohto modelu zo strany agentúr a zamestnávateľov.

Strach pramení skôr z nevedomosti. Nevidím dôvod, prečo by sme sa mali báť firiem, ktorých predmetom činnosti je personálny lízing. Ničím sa nelíšia od firiem, ktoré zamestnávajú ľudí v trvalom pracovnom pomere. V situácii, keď je nezamestnanosť taká vysoká, by som dočasné zamestnanie nebral ako niečo proti človeku. Skôr by som to vnímal ako šancu. Kritizujeme systém dočasného zamestnávania a vo svete to funguje.

Na vydanie povolenia prevádzkovať agentúru dočasného zamestnávania stačí čistý výpis z registra trestov a úplné stredné vzdelanie. Nie sú tieto podmienky príliš mäkké?

Agentúra dočasného zamestnávania sa ničím nelíši od akéhokoľvek iného zamestnávateľa. Keď chce niekto na Slovensku zamestnávať ľudí, stačí mu na to živnostenský list. Nič viac nepotrebuje. Riziko, že bude postupovať voči zamestnancom protiprávne, je tu rovnaké. Štát má nástroje a možnosti, ako to kontrolovať. Je tu daňový úrad, MPSVaR, Národný inšpektorát práce a nakoniec aj samotný dočasne zamestnávaný pracovník. Ak by sa cítil činnosťou agentúry poškodený, má možnosť podať návrh na prešetrenie.

Zákon nestanovuje výšku provízie pre agentúru za dočasné zamestnanie pracovníka. Vynára sa obava, že nezamestnaní budú fakticky pracovať na dvoch zamestnávateľov. Prospelo by určenie takejto hranice?

Štandardná personálna agentúra upravuje výšku platu zmluvou. Každý potenciálny zamestnanec dostane presnú ponuku, kde bude robiť, ako dlho a za koľko. Na základe tejto zmluvy sa môže zamestnanec rozhodnúť a ponuku prijať alebo nie. Réžiu agentúry, poplatok za dočasné požičanie pracovníka, platí objednávateľ. V skutočnosti je hrubý zisk agentúry z tejto činnosti, prepočítaný na jedného zamestnanca, veľmi nízky. Agentúra musí takýmto spôsobom zamestnávať dostatočne vysoký počet pracovníkov, aby z toho mohla profitovať a ďalej sa rozvíjať.

Je možné využívať databázy z úradov práce?

Máme takú skúsenosť, že zoznamy nezamestnaných na úradoch práce sa neprekrývali s našimi databázami. Databázy boli málo použiteľné, aby sme nezamestnaným mohli hľadať prácu. Tí ľudia majú rôzne dôvody, prečo nejdú pracovať, a my sme nemali čas zisťovať, či sú v zahraničí alebo si chcú teraz oddýchnuť alebo majú nejaké iné dôvody, prečo nepracujú. Každý nezamestnaný si musí sám aktívne hľadať zamestnanie. Byrokracia zabíja také systémy. Ale podotýkam, že situácia je úplne iná v Bratislave ako v ostatných oblastiach Slovenska, kde je to oveľa komplikovanejšie.

Hospodárske noviny 19. február 2004