Nech už si kto chce, myslí čo chce, onedlho bude každý človek na svete ovládať angličtinu, tvrdí článok na serveri londýn.sk. Možno sa to zdá trošku pritiahnuté za vlasy, ale po anglicky sa hovorí vo väčšine nadnárodných firiem, angličtina je oficiálnym jazykom na medzinárodných konferenciách, usilovne sa ju učí miliarda Číňanov.

Na slovenskom trhu práce dnes už zásada minimálne jedného cudzieho jazyka platí. Funguje tu už totiž mnoho medzinárodných firiem, a preto sú jazykové znalosti „veľkou výhodou“ alebo „podmienkou“ pri veľkej časti ponúk v pracovných inzerátoch. A niektorí odborníci na trh práce idú ešte ďalej a tvrdia, že jeden cudzí jazyk na komunikatívnej úrovni je málo. „Angličtina, a k nej ešte francúzština, taliančina, španielčina, maďarčina alebo ruština,“ zhodujú sa topmanažéri medzinárodných firiem.

Skoro polovica absolventov má problém s jazykmi

„My už takmer ani nemáme ponuku práce, pri ktorej by sa jazyky nevyžadovali,“ hovorí Ľubomír Dranga zo spoločnosti Appel Consulting.

Mladí ľudia sa s týmito nárokmi väčšinou dokážu vyrovnať - učili sa angličtinu či nem­činu povinne už od základnej školy, z jedného jazyka dokonca povinne maturovali, mnohí absolvovali stáže, kurzy či brigády v zahraničí.

Niektorí však predsa len majú problémy - podľa prieskumu Vysokej školy banskej - Technickej univerzity v Ostrave, vzdelávacej spoločnosti RPIC-ViP, sa nedokáže dohovoriť vo svojom odbore cudzou rečou takmer 40 absovlentov stred­ných odborných škôl a učilíšť a jazykové problémy má aj 17 percent vysokoškolákov, ktorí si hľadajú prácu.

„I keď úroveň vyučovania jazykov na niektorých školách nie je ideálna, tento stav vypovedá aj o neschopnosti študentov a ich rodičov najmä na odborných školách zhodnotiť situáciu. Mnohí si myslia, že peniaze sa zarábajú ľahko a rýchlo - ako vo filmoch, a preto ich učenie vôbec nezaujíma,“ hovorí stredoškolská učiteľka angličtiny a španielčiny Dana Medeková.

Investície do budúcnosti

Iní rodičia však realitu poznajú a deti trénujú v jazykoch od malička. „Chodím na nemčinu od prvej triedy a sestra začne chodiť na jeseň tiež. Otec sa s nami doma zhovára len po nemecky,“ hovorí desaťročný Lukáš. Jeho otec nie je Nemec ani Rakušan, len pracuje v nemeckej firme a vie, že jeho deti budú cudzie jazyky v živote určite nutne potrebovať.

Aj ďalší do vzdelávania svo­jich detí investujú slušné peniaze; posielajú ich do cudzojazyčných materských škôl, platia im jazykové kurzy, súkromných lektorov, alebo ich posielajú na polročné, alebo ročné pobyty na americké, kanadské a nemecké stredné školy.

Neznalosť jazykov vyraďuje z trhu práce starších

Horšie sú na tom ľudia, ktorí chodili do školy v časoch, keď sa z cudzích jazykov vyučovala povinne iba ruština, a pretože cestovanie do západnej cudziny bolo rovnako nedostatkovým tovarom ako čokoláda Milka, nevideli mnohí dôvod učiť sa jazyky z vlastného záujmu. A dnes to doháňajú. „Chodím na štátnu jazykovú školu. Mojím cieľom je dotiahnuť to až na štátnice, pretože kam sa pohnem, chcú odo mňa angličtinu,“ hovorí päťdesiatpäťročná Ivana Hanzelová, ktorá si chce aj v zrelom veku nájsť zaujímavú a kvalifikovanú prácu. „Naša lektorka je veľmi prísna, ale veľa nám dá. Hovorí nám: Musíte sa drviť, inak to nezvládnete.“

„Vo väčšine medzinárodných firiem musí byť angličtina plynulá,“ potvrdzuje Ľubomír Dranga. „A to dosť vyraďuje ľudí zo staršej generácie.“

Recept pre každého

A tak sa na trhu bije mnoho serióznych ponúk, aj zázrač­ných receptov – od psychowalkmanov cez učenie v hladine alfa až po kurzy, ktoré vám sľubujú zázraky za tri mesiace.

Odborníci sa však zhodujú: či sa človek naučí jazyk rýchlo, to závisí nielen od kvality kurzu a schopností lektora – významným prvkom je aj kus osobného nasadenia. „Ľudia, ktorí sa snažia naučiť jazyk, nemôžu chodiť iba na hodiny dvakrát týždenne a hotovo,“ upozorňuje Andrea Vadasová z jazykovej školy Lingua Viva. „Musia sa učeniu venovať každý deň aj doma, a najlepšie je, ak majú vždy, keď sa to dá, pustenú zvukovú kulisu – anglické rádio alebo hudbu. Tak im jazyk rýchlejšie prenikne do uší.“