Bariéry ženskej kariéry
Ženy majú o pätnásť percent nižšie platové očakávania ako
muži. Navyše, podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti Trexima Bratislava
zarábajú menej o viac ako 22 percent. Do istej
miery si za to nesú zodpovednosť samy.
Na trhu práce ponúkajú svoje schopnosti za nižšiu cenu a vedome či podvedome
robia rozhodnutia, ktoré ich plat alebo atraktivitu pre zamestnávateľa znižujú.
Má to viacero príčin.
V rámci najslávnejšieho svetového tenisového
podujatia vo Wimbledone poskytli rovnaké finančné dotácie pre mužskú, ako aj
pre ženskú časť turnaja len pred dvoma rokmi. Súboj oboch pohlaví v otázke
odmeňovania sa teda dlhodobo rieši nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Vynútená ochota
Dôvod nižších miezd žien je podľa konateľa spoločnosti
Profesia.sk Dalibora Jakuša prozaický. „Ženy zarábajú menej preto, lebo venujú
menej času platenej práci. Dokážu si lepšie nastaviť priority a odísť z práce
napríklad o štvrtej, ale muž tam je do piatej. Americké štúdie potvrdzujú, že
muž pracuje denne o dve hodiny dlhšie ako žena.“
Riaditeľka Centra rodových štúdií Zuzana Kiczková uvažuje
inak. „Ženy sú síce ochotné pracovať za nižšie mzdy, ale nerobia to s radosťou.
Je to často vynútené. Keď ženy nemajú iné možnosti, tak zoberú aj prácu, za ktorú
dostanú nižšiu odmenu ako ich kolegovia.“ Ochota nežného pohlavia pracovať za
nižšie platy je nielen psychologickou záležitosťou, ale viaže sa aj na
historické pozadie a rodové stereotypy.
Tieto stereotypy so sebou prinášajú určité normy správania. Od
ženy sa očakáva, že bude na trhu práce submisívnejšia, zhovievavejšia,
disponibilnejšia – podľa konkrétnej požiadavky trhu. Aj dnes tieto stereotypy
spájajú ženu napríklad s atribútom jemnosti, nežnosti a dobrého vzhľadu. Preto
sú ženy odmalička vychovávané a socializované v očakávaní, že sa majú správať
jemne, nežne, milo, citlivo, a keď nie sú krásne, majú aspoň dobre vyzerať.
Muž živiteľ, žena matka
Pre slovenskú rodinu bolo roky samozrejmé, že muž bol živiteľ
rodiny a žena predstavovala neplatenú pracovnú silu v domácnosti. „Počas
mnohých storočí patrila ženská práca k tým neviditeľným a nezaplateným
hodnotám, s ktorými sa rátalo,“ vraví etnologička Marta Botíková.
Podľa jej slov sa rodové tradície premietli napríklad do
výberu stredoškolského vzdelania. Dievčatá študovali skôr typické dievčenské školy,
ktoré ponúkali uplatnenie v menej atraktívnych sférach hospodárstva. Viaceré z
týchto škôl boli zamerané na „typicky“ ženské profesie ako ošetrovateľstvo,
sociálnu či administratívnu prácu. Chlapci študovali atraktívnejšie odbory,
zaručujúce lepšie uplatnenie na trhu a zaujímavejšie platové ohodnotenia.
Ľubomír Dranga z personálnej spoločnosti Appel InfoWork tiež
hovorí, že muž je ešte stále považovaný za živiteľa rodiny a žena za matku. So
zmenou spoločenského postavenia ženy sa však mení aj pohľad na rodinu.
Rodiny vznikajú v neskoršom veku partnerov, manželstvo a deti prichádzajú až po
kariérnom štarte. Muž-otec je dnes ochotný v prípade potreby presťahovať sa na
určitý čas do iného regiónu alebo štátu a k rodine dochádzať.
Žena-matka je pripravená nevenovať sa výhradne rodine, pri
malých deťoch pracovať na čiastočný pracovný úväzok. Táto ochota sa týka aj
nadčasov.
„V takýchto prípadoch môže byť pre zamestnávateľa cennejší
flexibilnejší pracovník. Keď sa zmení alebo vyrovná úloha muža a ženy v rodine,
zmení sa aj ich prípadné rozdielne platové ohodnotenie,“ usudzuje Ľ. Dranga.
Bariéry kariéry
Ženy sú síce výkonnými zamestnancami, ich nižšie zárobky však
súvisia aj s tým, že sa neposúvajú do vedúcich či riadiacich funkcií. Aj keď
ženy dovidia na horné priečky kariérneho rebríčka, v ich mysli (i v realite)
fungujú isté neviditeľné, prípadne málo viditeľné bariéry.
Je to takzvaný sklený strop, ktorý im bráni posunúť sa v
kariére nahor. Tieto bariéry môžu byť ich vnútorné hlasy, akési „vrany“, ktoré
ženám bránia prejaviť a presadiť sa.
„Vrany“ sú podľa účastníčok školenia Zaujmi svoje miesto v
spoločnosti Dell napríklad aj také vnútorné otázky, či pri prezentácii vyzerajú
dobre a vedia, ako a čo povedať. Združenie Women´s network group spoločnosti
Dell trénuje svoje kolegyne, aby dokázali zaujať pozíciu lídra v každej
situácii na pracovisku.
Školenie pomáha ženám vykročiť zo zabehnutého kolotoča
myslenia, správania a konania, pripravuje ich mentálne na pozíciu líderiek, aby
sa v nej cítili dobre. Keď sa ženy psychicky nastavia na úlohu líderky,
nesklame ich ani telo a jeho neverbálna komunikácia.
Sklený strop
Podľa teórie skleného stropu môžu kariérnemu postupu žien, a
teda aj zvyšovaniu ich platov stáť v ceste napríklad neformálne siete, do
ktorých žena nepatrí. Ide trebárs o stretnutia na futbale, pri pive či
neformálnej večeri, kde sa robia dôležité rozhodnutia.
„Hoci by mohli, ženy do neformálnych sietí a partií
nepreniknú, pretože žijú v tom, že po práci by si mali ísť plniť iné
povinnosti. Svoju neúčasť si vnútorne zdôvodňujú tak, že sa to nehodí, alebo sa
im to zdá lepšie, ako byť označované za ,karieristky‘. Ženy často nie sú v
správnej chvíli na správnom mieste, aj preto sa neposúvajú v kariérnych
vzorcoch nahor,“ vysvetľuje Z. Kiczková.
Európska únia a aj Slovensko prijali síce
stratégiu uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreaming – snaží sa zapracovať
takzvaný ženský pohľad do rozhodovania na všetkých úrovniach s cieľom dosahovať
rovnosť rodov – pozn. Profit), ktorá je akýmsi procesom zhora nadol (top down),
kde sa skúšajú modely, ako by sa diskriminácia
v odmeňovaní na základe rodovej príslušnosti dala odstrániť.
Politická vôľa však nestačí. Rodové
stereotypy sú zakorenené v mysliach ľudí a ich pretváranie môže trvať dlhšie.
„Napriek legislatívnym opatreniam dosahuje Slovensko v odstraňovaní platovej diskriminácie podľa
pohlavia len veľmi malý progres,“ myslí si predseda predstavenstva personálnej
spoločnosti Trenkwalder Ľuboš Sirota.
Manažérske pozície
Marketingová špecialistka spoločnosti Profesia Lucia
Burianová uvádza aj ďalší dôvod rozdielnych platov mužov a žien: „Ženy sa
uplatňujú v oblastiach s nižšími priemernými platmi a taktiež na nižších pozíciách
v rámci jednotlivých sektorov a profesií.“ Existujú povolania, ktoré vykonávajú
výlučne ženy a je preukázateľné, že muži o tieto profesie nemajú záujem kvôli
výške platu. „Ide o pozície v textilnom priemysle alebo v maloobchode,“ hovorí
Ľ. Sirota. Podľa Štatistického úradu SR sem patria aj pozície v oblasti
sociálnych služieb, školstva a zdravotníctva. Ženy sú vo vyšších pozíciách
často napríklad v sektore personálneho poradenstva.
Aj v platoch výkonných manažérov existujú dramatické
rozdiely. Na vedúcich postoch sa výška platov pohybuje v závislosti od odvetvia
a úrovne riadenia. Podľa odhadu Ľ. Sirotu sú na Slovensku „v top manažérskych
pozíciách vo viac ako štyroch pätinách prípadov muži, u absolventov vysokých
škôl je to však takmer vyrovnané“.
Na Slovensku pracuje na všetkých
manažérskych pozíciách necelých tridsať percent žien. „Muži v manažérskych
pozíciách zarábajú viac ako ženy, lebo sú na úrovni stredného alebo vrcholového
manažmentu veľkých spoločností, kým ženy manažujú väčšinou menšie alebo rodinné
firmy,“ hovorí D. Jakuš.
Fyzické rozdiely
Pri platovej diskriminácii hrajú svoju úlohu aj fyzické
rozdiely medzi mužmi a ženami, najmä pri strojárskych a operátorských
pozíciách, keď zamestnávatelia argumentujú schopnosťou vyššieho fyzického
výkonu mužov v porovnaní so ženami. Ľ. Sirota uvádza, že „ženské a mužské mzdy
sa výrazne líšia najmä v rámci strojárskeho priemyslu, rozdiel sa prejavuje aj
v službách“.
Tu je však potrebné otvoriť aj otázku
pozitívnej diskriminácie. Napríklad firmy v strojárskom alebo automobilovom
priemysle nikdy nebudú môcť dorovnať platy mužov a žien na rovnakej pozícií
kvôli fyzickým výkonom jednotlivých pracovníkov. „Ak by sme chceli upraviť
platy ženám v týchto podnikoch, už by sa preukázateľne dalo hovoriť o
pozitívnej diskriminácii, ktorá je pre
spoločnosť možno ešte nebezpečnejšia, lebo potiera konkurenciu medzi
zamestnancami, ale aj podnikmi,“ uvažuje Ľ. Sirota.
Rodičovstvo
Kariérny postup a tým aj rast miezd limituje
aj rodičovská dovolenka. Na Slovensku sa čoraz viac žien bráni materstvu. A len dve
percentá mužov uprednostňujú rodičovstvo pred kariérou.
„Je logické, že ženy po návrate do pracovného procesu citeľne
strácajú. Zamestnávatelia argumentujú tým, že žena stratila niektoré zo svojich
pracovných návykov a že je tam riziko častejších výpadkov z pracovného procesu.
Naopak, zamestnávatelia hodnotia nežné pohlavie ako lojálnejších zamestnancov,“
hovorí Ľ. Sirota.
„Keď sa po troch rokoch vráti žena do zamestnania, je veľmi
nepravdepodobné, že by jej pri opätovnom nástupe zamestnávateľ automaticky
zvýšil plat podobne ako jej kolegom, ktorí tri roky vo firme odpracovali. Aj tu
vzniká platová disproporcia,“ uvažuje D. Jakuš.
Mnohé firmy majú naozaj pochybnosti, či žena s malými deťmi
dokáže byť časovo dostatočne flexibilná. Čo urobí, ak má dieťa v škôlke alebo
je choré a treba byť neplánovane dlho v práci či na služobnej ceste.
Klára Javorská z personálnej agentúry Fiducia sa domnieva, že
ženám pomôže, ak na to budú pri pohovoroch s potencionálnym zamestnávateľom
pripravené a pouvažujú, kto sa o dieťa postará. Ak to zdôraznia na prijímacom
pohovore, môže to niekedy pomôcť. Dôležité je neklamať. Ak firma hľadá
kvalitného človeka, bude jej jedno, či je to muž alebo žena.“
Stieranie rozdielov
Na Slovensko prichádza čoraz viac korporácií, ktoré už úplne
zotreli rodové rozdiely v odmeňovaní. Ide najmä o nadnárodné spoločnosti, ktoré
bez ohľadu na rodovú príslušnosť odmeňujú svojich zamestnancov podľa výkonu a
výsledkov práce. „Nemyslím si, že rovnaký výkon ženy a muža naši klienti
odmeňujú rozdielne. Pri vyhľadávaní manažérov neuprednostňujeme ani jedno pohlavie
a ani by sme pre takého klienta nepracovali,“ hovorí Ľ. Dranga.
Ako zdôrazňuje Ľ. Sirota, ani v štátnej správe platové
tabuľky neumožňujú diskrimináciu miezd. Špecifikom sú napríklad silové rezorty,
kde je možnosť kariérneho rastu žien a tým aj výška odmien za vykonanú prácu
nižšia ako u ich mužských kolegov.
Odmeňovanie a platy rastú spolu s
hospodárskym rozvojom firiem. Je možné, že euro krátkodobo spomalí rast miezd,
ale určite neodstráni rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. „Nemali by sa však prehlbovať.
Skôr by už mal nastať trend vyrovnávania platov. Prvotný impulz však musí prísť
od žien, aby si uvedomili, že sú rovnocennými partnermi
a zamestnávatelia to musia pochopiť. Predstaviť si to pri chýbajúcej pracovnej
sile nie je také ťažké,“ hovorí Ľ. Sirota.
Trend